TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Cesta Vasca da Gamu do Indie v roku 1497

Portugalský kráľ Manuel I. vošiel do rozľahlej miestnosti, kde každú chvíľu malo začať zasadanie kráľovskej rady a sadol si na svoje miesto. Krátko si premeral prítomných členov a v sále zaburácal jeho ostrý hlas: „ Páni! Iste vám nemusím pripomínať, že naše kráľovstvo sa nachádza na prahu konfliktu so Španielskom. Odkedy sa Krištof Kolumbus vrátil z druhej výpravy, je každému jasné, že cesta do Indie západným smerom sa stala skutočnosťou. Bohužiaľ, v prospech Španielska. Je načase urobiť niečo preto, aby sa tento poľutovaniahodný stav zmenil. Máme v úmysle vyslať do Indie výpravu. Chceme počuť vaše návrhy. “

Rada zahučala, jej členovia si čosi šuškali medzi sebou, no chvíľu trvalo, kým sa postavil jeden z radcov: „ Vaše Veličenstvo. Otvorenie cesty do Indie by Portugalsku zaiste prinieslo podiel na svetovom obchode s orientálnym korením. Znamenalo by značný prílev bohatstva do kráľovskej pokladnice, no je treba si uvedomiť aké riziká by takýto podnik znamenal. V prvom rade by sme sa dostali do otvoreného konfliktu s moslimami, ktorý obchod s korením kontrolujú. A v druhom rade porušíme pápežskú zmluvu z Tordesillas, podľa ktorej má Španielsko nárok na všetky krajiny ležiace 350 leguas západne od Kapverdských ostrovov. “
„ Zabudli ste na Benátčanov, “ sucho poznamenal kráľ. „ Aj Benátska republika sa určite ohradí. Jej kupci kupujú korenie od Arabov a privážajú ho sem. Ak sa nám podarí nakupovať korenie priamo, stratia výhodnú pozíciu sprostredkovateľa... Nevidíme však dôvod, prečo by sme všetky tieto riziká nepodstúpili. Navyše ak sa do Indie vydáme východnou cestou. Podľa zmluvy, všetky krajiny, ktoré objavíme na východe patria nám, takže ak Španielsko proti nám niečo podnikne, bude sa musieť zodpovedať pápežovi. “
Kráľovská rada opäť zašumela, no bolo vidieť, že mnohí radcovia s kráľom súhlasia. Súhlasné gestá nedali na seba dlho čakať: „ Je to smelý plán, Vaše Veličenstvo. Je v ňom veľa rizík, ale môže nás odmeniť nečakaným výsledkom. Portugalsko má veľa dobrých moreplavcov, ktorí nájdu cestu do Indie. Bartolomeu Dias sa pustil dolu na juh okolo afrického pobrežia a doplával až k mysu Dobrej nádeje... “
„ Vypravíme lode, “ rozhodol Manuel I. „ Poplávajú v Diasových stopách, aby na východe zistili možnosti nadviazania obchodných vzťahov s indickými panovníkmi. Za veliteľa výpravy navrhujeme menovať Vasca da Gamu. Je to skúsený námorný kapitán, ktorému odvaha nechýba. Navyše mu dáme znamenitých lodivodov, ktorí sa osvedčili počas Diasových výprav. “
Po dlhšom jednaní bol plán výpravy do Indie kráľovskou radou schválený.

Keď boli zdĺhavé prípravy na expedíciu ukončené, prišiel čas vyplávať. Lisabonský prístav bol plný jasajúcich ľudí, ktorí obdivovali štyri lode nápadne vyzdobené vlajkoslávou. Posádky boli nastúpené a velitelia si krátili čas občasnými rozhovormi. Vo chvíli, keď do prístavu prišiel samotný kráľ so suitou, všetko stíchlo. Reč Manuela I. bola strohá: „ Vysielame týchto statočných portugalských synov, aby prebádali šíre diaľavy sveta, ktoré sú oku kresťana doteraz utajené. Vasco da Gama, pristúp bližšie... “
„ Veličenstvo, “ pokľakol veliteľ výpravy pred kráľom. Manuel k nemu sklonil hlavu: „ Osud ti určil, aby si priviedol svojich odvážnym mužov do Indie. Dnes, 8. júla roku Pána 1497 sa vydáš na strastiplnú cestu na Východ. Ak tam potrafíš a podarí sa ti priniesť východné korenie, privedieš Portugalské kráľovstvo k nebývalej moci a sláve. Vkladáme do teba všetky nádeje a plne dôverujeme tvojim schopnostiam. Mysli na to kedykoľvek budeš v ťažkostiach a nebudeš si vedieť rady. Vzdať sa je to najľahšie. “
„ To sa nikdy nestane, “ oduševnene zvolal da Gama. „ Vynaložím všetky sily, aby som splnil úlohu, ktorú mi zverilo Vaše Veličenstvo. Prekonáme nepriazeň počasia, vrtkavosť morských prúdov a zlovôľu neprajných ľudí, ktorých po ceste stretneme. Radšej zahynieme, ako by sme sklamali dôveru vašej kráľovskej Výsosti. “
„ Dúfame, že sa vrátite živí a zdraví, “ prehlásil kráľ. „ Prepožičiame vám túto bielu vlajku so znamením kríža, aby vás Božia prozreteľnosť ochránila pred nebezpečenstvom a nástrahami, ktoré na vás čakajú... Boh vás ochraňuj. “
Da Gama pobozkal okraj látky, zobral zástavu a dôstojne ju niesol, aby ju ukázal mužstvu. Potom ju podal svojmu bratovi Paulovi, ktorý mal veliť lodi Sao Rafael a obrátil sa k Bartolomeovi Diasovi, ktorý stál na konci móla: „ Ďakujem ti, Bartolomeo. Postavil si mi skvelé lode. Môj Sao Gabriel bude vynikajúcou vlajkovou loďou. “
„ O tom nepochybuj, “ ukázal zuby veľký moreplavec. „ Osobne som dozeral na ich stavbu. Zámerne som dbal na to, aby nemali veľký ponor. V plytčinách okolo afrického pobrežia je to veľkou výhodou. Uvidíš. A dám ti ešte jednu radu. Keď minieš Kapverdské ostrovy, plávaj takých 300 leguas stále na juh. Potom zamier na juhozápad, aby si sa vyhol bezvetriu a protiprúdom Guinejského zálivu. Potom sa vráť na pôvodný kurz. Poplávam chvíľu s vami. Ak budeš niečo potrebovať, dáš mi znamenie. “
„ Rozumel som, “ podával da Gama ruku Diasovi. „ Tvoje skúsenosti sú neoceniteľné. Veľa som sa od teba naučil... Tak, zbohom. Muži ma čakajú... Mužstvo, obsadiť paluby! Vyplávame! “
Nástavby lodí sa vo chvíli zahmýrili pobehujúcimi námorníkmi, ktorí vyliezali na stožiare a vzduch sa naplnil pleskotom rozvinovaných plachiet. Za zvuku delových sálv sa štyri plavidlá pomaly začali plaziť z prístavu a keď sa dostali na šíre more, zamierili na juh.

V polovici augusta sa ďaleko od pravoboku lode Sao Gabriel ozval výstrel z dela. Da Gama okamžite vybehol na palubu: „ Čo sa stalo, Domeniquo? “
„ Dias odchádza, “ ukázal rukou k lodi navigačný dôstojník. „ Vypálil z dela na pozdrav. “
„ Vidím ho, “ prisvedčil kapitán. „ Stojí na prove a kýva nám... Vypáľte salvu na rozlúčku! Lodivod! Kde je lodivod? “
„ Tu som, pane, “ pribehol z hornej nástavby strapatý námorník. „ Dias zatáča k pobrežiu, ak vás práve to zaujíma. “
„ To máš teda pravdu, “ povedal v dobrej nálade da Gama. „ Bartolomeu smeruje do Guinejského zálivu... Kormidelník, kurz juhozápad! “
Lodivod sa nechápavo na veliteľa pozrel: „ Prepáčte, pane, ale tomuto rozkazu nerozumiem. Príliš sa vzdialime od pobrežia. Už sme sa aj tak dosť zdržali pri Kanárskych ostrovoch. Naše lode sa roztratili v hmle a stratili sme more času, dokým sme sa našli. Mali by sme plávať priamo na juh. “
„ A to veru nie, “ pokrútil hlavou kapitán. „ Dias ma varoval pred silným protiprúdom. Musíme ho obísť... Určte našu polohu a vypočítajte dobu, po ktorej sa budeme musieť vrátiť na pôvodný kurz. “
Lodivod sa na chvíľu zamyslel a potom váhavo povedal: „ Ak tento vietor vydrží, zhruba po mesiaci by sme sa mali otočiť na juhovýchod a plávať ďalší mesiac, aby sme túto oblasť obišli. Potom by sme mali nabrať kurz na mys Dobrej nádeje. “
„ Správne, “ prisvedčil Vasco da Gama. „ Lenže ešte predtým budeme musieť niekde zastaviť. Táto obchádzka nám dá poriadne zabrať... Vyveste signálne vlajky. Oznámte moje rozhodnutie kapitánom na ostatných lodiach. A upozornite kapitána Nuňeza, že jeho zásobovacia loď akosi zaostáva. Nech skráti vzdialenosť. “
Kormidelné plutvy o chvíľu zvlnili vodu za kormami da Gamových lodí a za ľahkého náklonu sa drevené koráby otočili na juhozápad, aby sa vyhli problematickej oblasti.
„ Pripravte sa na vylodenie! “ zakričal veliteľ oddielu vojakov, ktorí s pripravenými puškami sedeli prikrčení v člnoch. „ Už sme pri brehu. Von z člnov! Majte sa na pozore, môžu tu byť domorodci. “
„ Nikoho tu niet, veliteľ, “ zvolal ktorýsi z vojakov, čo si skúmavo prezeral palmový háj pred nimi. „ Pobrežie je pusté. Ako po vymretí. “
„ Dobre, “ obrátil sa veliteľ oddielu smerom k lodiam. „ Vypáľte výstrel do vzduchu. Da Gama môže prísť. “
Netrvalo dlho a na pobrežný piesok vystupovali ďalší Portugalci. Spolu s nimi prišiel aj Vasco da Gama s kapitánmi ostatných lodí: „ Paulo, ty dohliadneš na potápačov, aby dôkladne očistili lodné trupy od prichytených lastúrnikov a rias. Brzdia lode až na polovičnú rýchlosť... Kapitán Coelho. Dáte so svojej lode priniesť astroláb a deklinačné tabuľky. Nech navigátor presne určí, kde sa nachádzame. Predpokladám, že sme v zálive sv. Heleny... A vy, Nuňez, sa postaráte o zabezpečenie proviantu. Musíme nabrať zásoby pitnej vody, čerstvé ovocie a nejaké mäso. Zostaneme tu, pokým nebude všetko opravené a prichystané na ďalšiu cestu... “
„ Kapitán, “ ozval sa lodný pisár. „ Čo mám zapísať do lodného denníka? “
„ Napíš tam, “ bez meškania vychrlil da Gama, „ že sme 4. novembra zakotvili v zálive sv. Heleny a pripravujeme sa na ďalšiu plavbu. Alebo radšej počkaj kým kormidelníci neurčia presnú polohu. Nerád by som sa mýlil. “
Všetci členovia výpravy sa dali do práce a niekoľko dní trvali opravy lodí a hromadenie zásob. Potom námorníci oddychovali, naberali ďalšie sily a obchodovali s domorodcami.
Jedného dňa celý tábor zburcoval vyplašený krik utekajúceho námorníka: „ Pozor! Domorodci! Bežia za mnou! Utekajte, lebo nás všetkých pozabíjajú! “
„ Čo to táraš, ty somár? “ schytil námorníka za rameno Vasco. „ Vyplašil si chlapov. Dám ťa zbičovať. “
„ Ó, nie pane, “ prestupoval z nohy na nohu námorník. „ Nevymýšľam si. Prenasledujú ma Afričania... Pozrite, už ich vidieť medzi palmami... “
„ Dočerta, “ zahrešil da Gama. „ Sú rozzúrení ako býky. Čo si im urobil? “
„ Ja, myslel som, “ ukúňal sa námorník, „ Dal som im košeľu a červené korálky. Lenže menej ako som sľúbil. Netušil som, že tí primitívi vedia počítať... “
„ Somár jeden, “ zlostne zavrčal veliteľ výpravy. „ Do zbrane! Ustúpime k člnom! Strieľajte do vzduchu! Nezraňte ich! Páľ!.. ... Trochu ich to zastavilo. Nasadať! “
„ Vasco, pozor na ich oštepy! “ varoval svojho brata Paulo. „ Približujú sa. Ďalšiu salvu musíme pustiť do nich! “
„ Ešte nie, “ zdvihol ruku veliteľ. „ Nechcem, aby sa stali našimi nepriateľmi... Kryte sa! Hádžu oštepy!.. .. áááá... Zranili ma, naničhodníci... “
„ Vasco! “ zúfalo zvolal Paulo. „ Strieľajte! Salvou, páľ!.. . Vasco, preboha čo ti je? “
„ Je to len škrabnutie, “ zasyčal da Gama. „ Musíme sa dostať k lodiam. Rýchlo preč! Domorodci sa vrátili medzi palmy. Držte ich na uzde! A teraz všetci do člnov! “
Námorníci sa potom šťastne dostali na svoje lode, aby pokračovali v plavbe.
Da Gamova výprava 22. novembra oboplávala mys Dobrej nádeje a niekoľko týždňov sa plavila rovno na východ okolo juhoafrického pobrežia. Keď veliteľ výpravy videl, že pobrežie sa stáča na sever, aj on prikázal kapitánom svojich troch lodí - lebo jednu medzitým musel spáliť - aby plávali severným smerom. Niekoľko krát zastavili na pobreží, aby doplnili vodu a čerstvé potraviny a zakaždým sa pobrali ďalej.
V marci roku 1498 zamierili lode k východoafrickému pobrežiu. Vasco da Gama zamieril do prístavu, ktorý sa vypínal nad rozsiahlou lagúnou: „ Navigátor, viete, čo je to za prístav? “
„ Nemám potuchy, pane, “ pokrčil ramenami dôstojník. „ Tade sa plavia len Arabi. Európski námorníci o týchto končinách nemajú páru. “
„ Viem, mali sme sa zastaviť v Sofale, “ vzdychol kapitán. „ Boli by sme sa o námornej trase do Indie voľačo dozvedeli. Lenže, bohužial, Sofalu sme ani nezazreli... Naša loď Berrio už vošla do prístavu. Plávajú k nej malé veslice domorodcov... Nabite delá! Možno budeme musieť našim pomôcť! Ešte dobre, že sme najprv poslali len jednu loď.. “
„ Počkajte, kapitán, “ posunkom ruky zastavil da Gamu lodivod, ktorý takisto nespúšťal oči z vnútornej rejdy prístavu. „ Člny síce Berrio obkolesili, no nezdá sa, žeby domorodci boli nepriateľsky naladení. Skôr naopak, vyzerajú akoby sa radovali. “
„ Aj mne sa tak zdá, “ jastril kapitán. „ Šplhajú sa na paluby a naši námorníci im dokonca pomáhajú nahor... Na stožiar vyleteli signálne vlajky. “
„ Čítajte, “ prikázal da Gama. „ Chcem vedieť, čo nám signalizuje kapitán Coelho? “
„ Hneď to bude, pane, “ povedal navigátor a zmraštiac čelo, snažil sa roroznať jednotlivé vlajky. „ Plávajte bližšie, na dohľad žiadny nepriateľ... Kapitán Berria chce, aby sme sa k nemu pripojili, pane. Môže to však byť pasca. Čo ak ho prinútili... “
„ To sotva, “ nepripúšťal da Gama. „ Slabo poznáte kapitána Coelha. Strieľal by z diel ako divý... Kormidlo naľavo! Vojdeme do prístavu! “
Netrvalo dlho a všetky tri portugalské lode sa pohojdávali na pokojnej lagúne. Okolo nich, ako strapce hrozna, sa prevážali domorodci a radostne kričali. Vasco da Gama celé toto divadlo sledoval s náležitou spokojnosťou: „ Takéto privítanie by ma ani vo sne nenapadlo... Pláva k nám nejaký honosný čln. Tkané koberce, drahé látky na palube, to bude dozaista nejaká vzácna a významná osobnosť, keď sa všetci rozostupujú. Možno miestny vladár... “
„ Asi to tak bude, “ prisvedčil lodivod. „ Myslím, že sa dožaduje vstupu na palubu. Čo urobíme? “
„ Pustíme ho, “ mykol plecom da Gama. „ Prichádzame predsa obchodovať, tak sa musíme stýkať s orientálnymi obchodníkmi. Spusťte povrazový rebrík... Tlmočník! Poď sem! Preložíš mi každé jedno slovo. “

O niekoľko minút vystúpil na palubu Sao Gabriela snedý muž v očividne drahých šatách a uklonil sa: „ Vitajte v Mozambiku, vzácni hostia. Moc a sláva Alahova siaha veľmi ďaleko, keď sa nám požehnal takú rozsiahlu ríšu. Arabskí kupci sem chodia veľmi často, no žiadny z nich nemá také krásne a pevné lode ako vy. “
„ Čo povedal? “ súril da Gama mladého námorníka, čo vedel po arabsky. „ Usmieva sa ako na svadbe. “
„ Hovorí, že také lode tu ešte nevideli, “ usiloval sa tlmočník. Da Gama sa obrátil k Arabovi: „ Také lode sa u nás stavajú bežne. Prekonajú aj najhoršiu búrku... Vezieme tovar, ktorý by sme u vás chceli predať. A samozrejme aj niečo nakúpiť. “
„ Môj pán, hovorí, “ prekladal námorník, „ že v našej krajine sa majstri zhotovujú najpevnejšie lode na svete, ktoré doplávajú hocikam. Prichádzame v mieri a chceme s vami obchodovať. “
„ Prečo tvoj pán spomína nepriateľstvo? “ trošku sa začudoval Arab. „ Hovoríte trochu inou rečou a aj inak staviate lode, no ste moslimami rovnako ako my. Zrejme pochádzate s veľmi vzdialeného emirátu, no medzi nami nie je rozbrojov. Alah zapálené srdcia spája a nie brojí proti sebe. Tamto vidíš naše obchodné lode. Sú naložené vzácnym korením a drahokamami. Budeme spolu vymieňať tovar. “
„ Preboha, pane, “ prestrašene pozrel námorník na da Gamu. „ Oni nás považujú za moslimov. Obávam sa, že keď sa dozvedia... Máme ich plné paluby... “
„ Do čerta, netvárte sa tak kyslo, “ naoko sa usmieval da Gama. „ No to nám ešte tak chýbalo. Usmievajte sa, páni, usmievajte sa, nech si nemyslia, že nám odvaha spadla do gatí... Zapierať nemá zmysel, aj tak na to skôr či neskôr prídu. Povedz im, čo sme zač a že chceme nájsť cestu do Kalikatu... Zbrane majte naporúdzi, páni. “
Tlmočník preglgol a snažil sa Araba ubezpečiť: „ Prichádzame z ďalekej krajiny na západe, ktorá sa volá Portugalsko. Sme kresťania a chceme sa dostať do Indie. Potrebujeme lodivodov. “
Arabova tvár razom skamenela: „ Čože? Ako to?.. . Kresťanov tu ešte nikto nevidel. Nechápem ako ste sa dostali až tak ďaleko... Bude najlepšie, ak odtiaľ čo najskôr odídete. O váš tovar nemáme záujem. Dáme vám dvoch lodivodov, tí vám cestu ukážu. Už vás nebudem zdržiavať. “

„ Za tamtými skalami môžete nabrať vodu, pán kapitán, “ ukazoval na pobrežie o niekoľko hodín tlmočník. „ Jeden z tých lodivodov, čo nám Arabi dali, tvrdí, že tam tečie výdatný potok so sladkou vodou. “
„ To nám príde vhod, “ prikývol da Gama a otočil sa k ostatným dôstojníkom. „ Pri tom náhlom vyplávaní, sme na pitnú vodu ani nepomysleli... Len čo tam doplávame, spustíme 3 člny s 10-člennými posádkami, aby na brehu doplnili sudy s vodou. “
Okolo poludnia sa už tri desiatky portugalských námorníkov brodili v pobrežnej pene. Hlavný skladník, opásaný mečom, poháňal mužov vynášajúcich na breh drevené sudy: „ Pohnite sa! Prameň nie je ďaleko. No tak chlapi, hýbte kostrou, nechcem tu trčať do večera... Dobre, sme namieste. Privaľte sudy... Tak, zmestia sa sem po dva... Hej, vy štyria budete sudy napĺňať a potom ich podáte sem napravo. Ostatní budete plné sudy kotúľať k člnom. Ja s arkebúznikmi budem dávať pozor, či sa tu neobšmietajú domorodci. “
„ Prvé dva sudy sú naplnené, “ vykríkol jeden z námorníkov. „ Berte ich preč a podajte prázdne. “
„ No tak, nepočuli ste? “ hrozil päsťou skladník. „ Človek aby nad vami stál s korbáčom... “
„ Sme obkľúčení! “ zaznel výkrik jedného z vojakov, ktorý si okamžite pripravil arkebúzu k výstrelu. „ Všade sa tlačia Arabi, majú zbrane! “
„ Do čerta, “ zahrešil skladník. „ Odkiaľ sa tu zobrali? Veď pred chvíľou tu nebolo živej duše? “
„ Boli tu určite schovaní, “ zvolal ďalší arkebúznik. „ Toto nie je náhoda. Arabi sa neprevláčajú so šabľami len tak hocikedy. “
„ Neprestávajte plniť sudy, “ zaburácal hlavný skladník. „ Bez vody sa nesmieme vrátiť. Na lodiach určite vidia, čo sa tu deje... Keď budú všetky sudy plné, odgúľame ich k moru. Všetky naraz. “
Vojaci sa rozmiestnili okolo námorníkov, čo naberali vodu a mlčky pozerali do zamračených tvárí arabských domorodcov. Napokon zaznel dlho očakávaný povel: „ Všetky sudy máme plné. Odchádzame!.. . Opatrne. Pomaly... Ak zaútočia, strieľajte. “
„ Zužujú kruh, “ zvolal jeden z námorníkov. „ Približujú sa... Zaútočili! “
„ Páľte! “ zreval skladník a vytiahol meč. „ Nedáme svoje životy lacno... Tlačte sudy trochu vpravo, kde v nich salva urobila medzeru. Trochu cúvli... Vracajú sa! Nestojte, páľte!.. ... . Znova je na chvíľu pokoj. Ponáhľajte sa k pobrežiu!.. ... ... ... No konečne! Naši sa dovtípili, že sme v úzkych. Salva z lodných diel Arabov zahnala... Naložte sudy!.. . Odraziť od brehu! A teraz veslujte, čo vám sily stačia. “
„ Si odvážny muž, kresťanský kapitán, “ skladal komplimenty malindský sultán veliteľovi lode Sao Gabriel, keď sa spoločne hojdali na palube veľkého člna v zátoke pod pobrežnou osadou Malindi. „ Ako sa to voláš? Máš také zvláštne meno. “
„ Volám sa Vasco da Gama, “ trpezlivo zopakoval veliteľ portugalskej výpravy. „ Som obchodník a chcem nakúpiť korenie v Indii. “
„ Ach áno, “ nepatrne zdvihol obočie sultán. „ Nebudem ťa ubezpečovať o mojom záujme na spoločnom obchode, lebo taký záujem nemám. No zároveň si uvedomujem, že Orient pred Európanmi dlho utajený nezostane. Stačí mi pohľad na tvoje lode. Sú dosť pevné na to, aby skôr alebo neskôr, rovnako húževnatí muži ako si ty, dokázali nájsť cestu do Indie aj bezo mňa. Obchodujem s Benátčanmi a vieru vo vášho boha. Je prinajmenšom taká silná ako naša. “
Vasco uznanlivo prikývol: „ Si rozhľadený a zaiste aj veľmi vzdelaný panovník. Jeho Veličenstvo portugalský kráľ Emanuel bude poctený možnosťou nakupovať u takého skvelého muža. “
„ K Portugalsku, “ pokračoval sultán, „ prechovávam len tie najlepšie úmysly. Nechám pre tvojho kráľa priniesť čierne aj nové korenie, klinčeky, zázvor a muškát. A pošlem ti aj skúseného lodivoda. “
Vascovi sa na tvári zjavil letmý tieň: „ Mal som už dvoch arabských lodivodov. Dali mi ich v Mozambiku. Jeden skočil pri pobreží do vody, keď sa nevydarila lesť, ktorú nastražil mojim mužom, keď naberali vodu a druhého sme tam hodili sami, keď v Mombase pustil na našu palubu asi 100 arabských bojovníkov. Skoro sme všetci prišli o život. “
„ To ma veľmi mrzí, “ vzdychol sultán. „ Ale nemôžem za to. Moje slovo ti musí stačiť... Ibn Majida z Gudžarátu je skúsený lodivod a pozná cestu do Kalikatu. Ten ťa nezradí... Alah s vami. “
„ Hľad k pobrežiu, kresťan, “ pokynul da Gamovi Ibn Majida. „ Toto je prístav Kalikat. Sme v Indii. “
„ Bože, nechce sa mi veriť, “ prežehnal sa Vasco da Gama. „ Je to naozaj tak? “
„ Neveríš mi? “ uprene sa na kapitána zadíval arabský lodivod. Veliteľ výpravy hodil plecom: „ To nie, ale zdá sa mi čudným spôsom, akým si viedol naše lode. Smeroval si nás príliš na sever a toto je miesto položené ďaleko východnejšie. “
„ Hm, to kvôli vetru, “ zdvihol jeden kútik úst Majida. „ Dám ti radu, lebo sa mi páči tvoja odvaha, kresťan. Priviesť toľkých mužov až sem... Ja by som to možno nikdy nedokázal... V týchto vodách pričasto fúka juhozápadný vietor. Ak by som stanovil kurz priamo na Kalikatu, prúdenie by nás odnieslo omnoho ďalej a tvoj prístav by sme minuli. Vyznám sa tu. Na to môžeš zobrať jed. “
„ Beriem ťa za slovo, “ tľapol kapitán lodivoda po pleci. „ Blížia sa k nám domorodé člny! Vítajú nás ako v Mozambiku, ale tentoraz sa nedám dobehnúť. “
„ Čo chcete robiť, kapitán? “ opýtal sa hlavný kormidelník, ktorý akurát nemal službu. „ Nemali by sme sa unáhliť. Môžu tu byť ich vojnové lode. Navyše s nimi chceme uzavrieť nejaké obchody... “
„ Dosť zbytočných rečí, “ prerušil ho kapitán. „ Priveďte z podpalubia jedného z tých trestancov, čo vezieme z Portugalska. Bude mať možnosť preukázať svoju lásku a oddanosť portugalskej korune. Živili sme ich doteraz, od tejto chvále nech je to naopak... Áno, tento bude vhodný... Poď sem, darebák. Vieš prečo tu si? “
„ Áno, pane, “ vyjachtal trestanec zakrývajúc si oči, aby si privykol na prudké denné svetlo. „ Jeho najjasnejšia kráľovská Výsosť mi odpustí zvyšok trestu, ak... “
„ Áno, áno, presne tak, “ netrpezlivo zdrapil zločinca za ruku da Gama. „ Vidíš tých Arabov v prístave? Budeš mať možnosť zaslúžiť si milosť. Dám ti poriadne šaty a pôjdeš na breh vyjednávať. Nevieme, či nás tu chcú, alebo nie, takže ak sa s nimi nedohodneš... Neboj sa, pomstíme... No tak, nestrácajme čas! Dajte mu dolu tie okovy! “
„ Pane, “ vyplašene sa opýtal väzeň. „ A čo im mám povedať, keď sa ma opýtajú, čo tu vlastne robíme? “
Kapitán sa na chvíľu zamyslel: „ Nuž, to je jedno... Povedz im, že sme zablúdili a hľadáme pomoc u kresťanov. A nenápadne sa ich opýtaj, či nemajú korenie. “
„ Musím protestovať, vznešený pane, “ sťažoval sa da Gama, hneď ako ho uviedli ku kalikatskému rádžovi. „ Žiadam, aby si mojich mužov okamžite prepustil na slobodu. “
„ Ale, ale, “ nevzrušoval sa vládca. „ Vy kresťania ste netrpezliví ako mladé ženy. Tvoji obchodníci nechceli zaplatiť colné poplatky. Porušili tým zákon a to sa u nás trestá. “
„ Ale ty sám si predsa dal mojim kupcom povolenie, “ dával ga Gama najavo svoju rozhorčenosť. „ Tri mesiace ti to nevadilo a teraz... “
„ Vtedy bolo vtedy a teraz je teraz, “ sprísnel aj rádža. „ Čo si vlastne o sebe myslíš? Priniesol si len sklenené korálky, plátno, nejaké misy a akési čiapky a myslíš si, že tu všetci padneme na kolená. Aký je vlastne bohatý tvoj kráľ, keď poslal takýto úbohý tovar? “
„ To je...môj tovar, “ vykrúcal sa da Gama. „ Kúpil so ho za vlastné peniaze. Je to môj súkromný majetok. Som obyčajný moreplavec, ktorého sem dohnal vietor. “
„ S arabským lodivodom na palube, čo? “ vytrčil bradu kalikatský vladár. „ Počúvaj, da Gama. Prekukol som vás hneď, ako ste sa zjavili v Kalikate. Vy ste sem prišli zámerne. Po korenie. Lenže je tu jeden háčik. Korenie tu odjakživa nakupujú moslimskí obchodníci, aby ho predali benátskym, alebo janovským kupcom, ktorý ho potom v Európe dobre speňažia. Vy im chcete tento obchod vyfúknuť. “
„ Je na tom niečo zlé? “ hrdo sa opýtal da Gama. „ Sme predsa obchodníci. Všetko je obchod. Záleží len na tom, kto je šikovnejší a kto ponúkne viac. “
„ Správna reč, “ zdvihol ukazovák rádža. „ Mne je v zásade jedno, či korenie predávam moslimom, alebo kresťanom. Lenže moji arabskí partneri mi pohrozili, že prestanú odo mňa korenie kupovať, ak ho budem predávať aj vám. A teraz sa vži do môjho položenia, keď od teba môžem dostať len akési bezcenné sklenené guľočky a zopár hrncov. “
„ Toto je iba začiatok, “ nedal sa zmiasť rádžovou otvorenosťou da Gama. „ Keď môjmu kráľovi oznámim, že máš záujem o jeho priateľstvo, pošle ti dary a prvotriedny tovar, o akom sa ti ani nesnívalo. “
„ Dobre, “ prikývol vládca. „ Povedz svojmu panovníkovi, že od neho žiadam zlato, striebro, purpur a perly... O svojich mužov sa báť nemusíš. Zajtra ich prepustím. A na oplátku zase ty oslobodíš našich kupcov, haha...ktorých si zajal ako rukojemníkov. “

Koncom augusta roku 1498 sa Vasco da Gama vydal na spiatočnú cestu. Pokým znova dosiahol africké pobrežie, zomrelo 30 mužov jeho posádky od vyčerpania a na rôzne choroby. Počas ďalšej plavby sa početný stav posádky zredukoval natoľko, že veliteľ výpravy musel vydať rozkaz spáliť loď Sao Rafael, lebo ju nemal kto ovládať.
20. marca Sao Gabriel a Berrio preplávali okolo mysu Dobrej nádeje, no prudká búrka obe lode rozdelila, tak že každá sa domov vracala na vlastnú päsť. Vasco da Gama doplával na Sao Gabrieli do Lisabonu až ako ako druhý 18. septembra 1499, lebo sa zdržal na azorskom ostrove Terzeira pochovávaním svojho brata Paula. Privítanie bolo veľkolepé a kráľ povýšil odvážneho kapitána do šľachtického stavu a udelil mu hodnosť admirála. Cesta do Indie bola otvorená.
Vasco da Gamu vyslali do Indie ešte raz v roku 1502, keď v Kalikate povstalci povraždili tamojších Portugalcov. Da Gama dal Kalikat vypáliť a dostal titul miestokráľa portugalskej Indie. Zomrel v roku 1524, počas ďalšej cesty do Indie.
Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.